AKTUALITY  |  FACEBOOK  |  STAROSTA  |  KONTAKTY
      Dnes je:    22.10.2018    ||    Meniny má:    Sergej

Košarinka

Ľudové zvyky a tradície sa zachovali i v našej malej obci Temeš, ležiacej v Strážovských vrchoch pod Temešskou skalou. Popri ťažkej robote, ktorú museli obyvatelia vykonávať na svojich neúrodných políčkach, nezabudli ani na piesne, povesti, rodinné obyčaje a tradície, ba ani na ďalšie zvyky, ktoré sa tu v priebehu roka dodržiavali. Zachovávali sa z generácie na generáciu v ústnom podaní i v praktickej činnosti v každom ročnom období. S tradíciami sa zachovali i prekrásne ľudové piesne. Veď v každom dome sa konali nejaké oslavy- svadby, krštenia. A v priebehu roka na Fašiangy, Veľkú noc, Turice, na Ondreja, Mikuláša, Luciu a Vianoc, ba i pri kosení a hrabaní sena, varení lekváru, praní na potoku, zabíjačkách , natláčaní kapusty, stavaní májov, pasení kráv sa vykonávali rôzne úkony, ktoré vtedy boli každodennou potrebou, no dnes sa stali klenotnicou folklórnej skupiny Košarinka. Nezapadli prachom. Zachovali sa v srdciach našich ľudí, ktorí ich zachovávajú a odovzdávajú členom súborov.

Súbor,, Košarinka“, vznikol v roku 1999. Názov súboru je odvodený od časti chotára obce Košariny, o ktorom rozpráva miestna povesť ,, Košarinské bubáča“. Detský súbor vedie Mgr. Darina Blahová a Mgr. Mária Wiedermannová. Súbor dospelých vedie Oľga Fakanová. Repertoár súborov pozostáva z ľudových hier, zvykov, piesni a tancov. Návštevami u starších obyvateľov obce získava súbor cenné klenoty minulosti v podobe zvykov, piesni či povedačiek.

Povesť ,, Košarinské bubáča“

V chotári zvanom Košariny sa kedysi orávalo. Ľudia si sadili zemiaky, siali obilie. Matky s malými deťmi si brávali hočky, na ktoré priviazali rohovú plachtu a do nej vložili dieťa. Kým spalo, mohli na poli robiť.

Raz tu jedna matka pracovala na poli a jej malé dieťa v hočkách stále plakalo. Nemohla robiť. Nahnevala sa do takej miery, že dieťa zahrdúsila. Keď si uvedomila, čo spravila, zbláznila sa. Chodila po horách, plakala a neustále sa vracala na miesta, kde sa pripravila o dieťa. Bola strapatá, špinavá a keď prišla do dediny, deti sa jej báli. Vykrikovali : ,, Aha , Košarinské bubáča.!“

Keď boli deti špinavé ich matky im hovorili: ,, Vyzeráš ako Košarinské bubáča „ Po čase, keď zomrela, ľudia, ktorí išli cez Košariny, na mieste tragédie počuli jej plač. So strachom vždy odtiaľ utiekli. Dialo sa to hlavne na pravé poludnie. Ľudia hovorievali: ,, Nechoďte na pravé poludnie do Košarín, chytí vás tam ,, Košarinské bubáča.´´