Obec Temeš leží v južnej časti Strážovskej hornatiny v hlbokom krátkom ľavostrannom údolí potoka Belanka. Obec spadá pod Trenčiansky samosprávny kraj, nachádza sa na území okresu Prievidza, spolu s obcami Čavoj, Dlžín, Horná Poruba, Kostolná Ves, Košecké Podhradie, Liešťany, Nevidzany, Rudnianska Lehota, Seč, Šútovce, Valaská Belá a Zliechov tvorí mikroregión Magura-Strážov.
Nepoľnohospodárska pôda tvorí v Temeši 68% plochy pôdy, z toho najviac - 62% zaberajú lesné pozemky. Vo výsadbe lesa prevládajú listnaté dreviny nad ihličnatými. Najmenšiu plochu územia obce zaberajú vodné plochy. Poľnohospodársku pôdu zastupujú v najväčšej miere trvalé trávnaté porasty. Orná pôda tvorí iba 5% plochy z celkovej výmery pôdy.
Patrí do katastrálneho územia obce Temeš a Čavoj, obci Temeš bola priznaná v roku 1397 a bola vtedy jedným z hraničných bodov medzi Temešom a Čavojom /zápis v maďarskej akadémii vied v Budapešti/. Názov právneho predpisu vyhlasujúceho CHÚ je úprava MK SSR č. 466/1986-32 z 31.1.1986, evidenčné číslo: 450, stupeň ochrany: 5.
Dolimitno – vápencový skalnatý vrchol je veľmi cennou prírodnou lokalitou. Siaha do výšky 910 m n. m. a ponúka krásne výhľady na Strážovské vrchy a údolie riečky Nitrica. Vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu bola v roku 1986 a má rozlohu 57, 93 ha. Patrí do subprovincie vnútorných Západných Karpát, Fatransko-tatranskej oblasti, celku Strážovské vrchy. Pre morfológiu územia je charakteristická vrcholová časť, pozostávajúca zo strmej skalnej steny. Vzhľadom na okrajovú lokalizáciu voči Malej Magure na jednej strane a vpadlej forme Rudnianskej kotliny na strane druhej, bralo Temešskej skaly má výraznú krajinnú dominantnosť. Charakter územia z hľadiska vegetácie na prvom mieste určujú lesy, ktoré pokrývajú cca 2/3 územia. Nelesné spoločenstvá sa vyformovali len na stanovištiach skála sutín v povrchovej a vrcholovej časti Temešskej skaly.
z aspektu anorganickej prírody možno v území vysoko hodnotiť početné odkryvy v jednotlivých horninových typoch obalovej série krištálnika Malej Magury. Z hľadiska živej prírody prevažná časť územia predstavuje ukážku typicky lesných spoločenstiev vápencových bučín. S prihliadnutím na nadmorskú výšku s výhľadovým bodom 910m n. m. a vysunutie lokality k severu majú veľkú cenu xerotermné rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Je to jediná oblasť okresu Prievidza s výskytom chráneného motýľa Jasoňa červenookého ( Parnassius apollo ).
